Je štvrtok popoludní a ja si vylihujem v posteli aj s mojou Belinkou. Ráno som sa totižto prebudila s neskutočnou bolesťou prsníka a vedela som, že mi začína zápal. Tak som do seba hodila dva paraleny a išla to vyležať – moja dcéra je to najtolerantnejšie dievčatko, pretože neprotestovala a pekne si pospinkala so mnou....
Doktora sme sa pýtali, či je to v pohode, keď chceme vziať Isabelku na výlet a ten povedal, že autom je to fajn, lietadlom sa odporúča až od 3. mesiaca. Tak sme sa ničoho nebáli a pred dvomi týždňami sme sa zo dňa na deň vybrali na náš prvý ďaleký...
Tak stratená v čase! Toto vystihuje do detailu moju situáciu. Dni ubiehajú a ja netuším ani aký deň v týždni je a ani dátum. Celé dni trávim s mojou princeznou a večery v škole. Ono je fajn študovať a byť matkou ale k tomu byť ešte žienkou domácou...
Pred pár dňami sa ma spolužiak opýtal, či ma baví byť mamou. Moja okamžitá odpoveď bola: „jasné, je to super!“ No potom som sa nad tým zamyslela, či ma to naozaj baví, keďže sa teším na chvíľky strávené v škole. Do školy sa síce teším, lebo tam neriešim kojenie,...
Čas od času si neviem pomôcť a myslím na to aká som bola silná, nezávislá, mladá a krásna. (Nie, nemyslím si o sebe príliš, len si myslím, že každá žena je svojím spôsobom krásna a úžasná.) Avšak občas aj ja zabúdam na svoju nezávislosť a nespoznávam samu seba. Preto som sa rozhodla napísať...
Prihlásiť na odber:
Príspevky
(
Atom
)