Vždy som sa chcela dobre cítiť vo vlastnom tele. Toto však občas bolo náročné, keďže sa mi striedalo chudé obdobie (keď som obmedzovala sladkosti a mastné jedlá) a pribraté obdobie (keď som jedla všetko na čo som sa pozrela). Nikdy som však nemala problém so sebeláskou, ale v tom druhom období som sa cítila veľmi zle, cítila som sa mohutná a obézna. Tento pocit nie je príjemný ani jednej z nás. Navyše, vždy mi trvalo istý čas zbaviť sa prebytočných kíl. Teda, najdlhšie trvalo nastaviť moju myseľ aby som jedla zdravšie a menej. Tiež som trpela rôznymi chorobami, plesňami (ktoré sa najviac vytvárajú konzumáciou bieleho pečiva a sladkostí), črevnými problémamy spojené so spomaleným metabolizmom. Navyše, tieto všetky chute boli spojené s hormonálnou antikoncepciou, ktorú keď som začala užívať, tak som ani jesť nemusela a priberala som. A ten najväčší šok prišiel keď som pri nej otehotnela. To je fakt na facky :-D
Je štvrtok popoludní a ja si vylihujem v posteli
aj s mojou Belinkou. Ráno som sa totižto prebudila s neskutočnou bolesťou
prsníka a vedela som, že mi začína zápal. Tak som do seba hodila dva
paraleny a išla to vyležať – moja dcéra je to najtolerantnejšie dievčatko,
pretože neprotestovala a pekne si pospinkala so mnou. A ja som sa
teraz rozhodla pridať príspevok o prirodzenej kráse. Je to dosť
kontroverzná téma, pretože každý si predstaví pod týmto pojmom niečo iné.
Ach my ženy, všetky by sme chceli byť prirodzene krásne
– mať krásne a kvalitné vlasy, telo bez celulitídy a strií, postavu
ako topmodelka z titulky módneho časopisu a tváričku ako Angelika.
Máloktorá žena sa narodí s takýmto genetickým balíčkom. Ba čo viac,
sociálne média ideu o kráse len zhoršujú. No pre mňa prirodzená krása
znamená, vnútornú energiu ktorou každá žena môže vyžarovať. Niektoré to totiž
preháňajú s botoxom, kyselinou hyaluronovou a podobnými skrášľovacími
procedúrami. Tieto ženy nijako neodsudzujem, je to ich slobodné rozhodnutie,
sama som za skrášľovanie ak to žene pomôže cítiť sa lepšie. Napríklad aj ja si
chcem nechať vyhladiť strie laserom.
Navyše keby ste videli množstvo kozmetických
produktov, ktoré mám v kúpeľni a vlastne po celom dome schované :-D
Používam všelijaké oleje na vlasy a na telo, peelingy, masky a množstvo
dekoratívnej kozmetiky. Medzi moje obľúbené značky patrí Lancôme, Dior a Chanel,
no nedávno som skúsila aj iné značky dostupné v Sephore a musím povedať
že ma dosť nadchla kozmetika od Urban Decay, Kat von D a úplne najviac
milujem matné rúže od Huda Beauty. Toľko k mojej „prirodzenej kráse“.
PS: Skutočne si myslím, že
prirodzene krásna žena je hlavne ŠŤASTNÁ ŽENA.
Ingrid ❤
Doktora sme sa
pýtali, či je to v pohode, keď chceme vziať Isabelku na výlet a ten povedal,
že autom je to fajn, lietadlom sa odporúča až od 3. mesiaca. Tak sme sa ničoho
nebáli a
pred dvomi
týždňami sme sa zo dňa na deň vybrali na náš prvý ďaleký výlet – do Talianska.
Tak stratená v čase! Toto vystihuje do detailu moju situáciu. Dni ubiehajú a ja netuším ani aký deň v týždni je a ani dátum. Celé dni trávim s mojou princeznou a večery v škole. Ono je fajn študovať a byť matkou ale k tomu byť ešte žienkou domácou (ako sa od ženy očakáva) tak to sa niekedy veľmi nereálne kombinuje.
Pred pár dňami sa
ma spolužiak opýtal, či ma baví byť mamou. Moja okamžitá odpoveď bola: „jasné,
je to super!“ No potom som sa nad tým zamyslela, či ma to naozaj baví, keďže sa
teším na chvíľky strávené v škole. Do školy sa síce teším, lebo tam neriešim
kojenie, prebaľovanie, (teraz na jeseň veľmi aktuálne) odsávanie soplíkov,
alebo to akú pesničku si zaspievame. Avšak to ako sa teším potom zo školy domov
za mojou princeznou, to je neopísateľné (nie že by som neverila mojím blízkym,
že sa o ňu nepostarajú dobre, ale ja to viem predsa lepšie a isté obavy
sú tam vždy :-D)
Čas od času si
neviem pomôcť a myslím na to aká som bola silná, nezávislá, mladá a krásna.
(Nie, nemyslím si o sebe príliš, len si myslím, že každá žena je svojím
spôsobom krásna a úžasná.) Avšak občas aj ja zabúdam na svoju nezávislosť a nespoznávam
samu seba. Preto som sa rozhodla napísať tento článok a prečítať si ho vždy keď
zabudnem na svoje JA.
Je utorok večer a ja som sa konečne po nekonečnej dobe rozhodla niečo napísať (keďže ma to tak bavilo, no nikdy som si nenašla čas). Asi by som mohla napísať niečo k tomu zázraku na ktorý sa tak veľmi s priateľom tešíme a prečo sme to tak dlho tajili, respektíve netajili ale nehovorili sme o tom.
Stále nemôžem uveriť tomu, že o chvíľku nebudem zodpovedná len za seba, ale aj za ten maličký zázrak.
Prihlásiť na odber:
Príspevky
(
Atom
)
. As...){kind=link}